Po preskupení bojovej zostavy 4. ukrajinského frontu sa ťažisko bojov o prístupy ku Košiciam, v ktorých pokračovala už len 18. armáda, presunulo do oblasti južne a juhozápadne od Košíc. Západná časť Dargovského priesmyku s okolitými výšinami a svahmi ostala obsadená nemeckou 254. pešou divíziou, ktorej obranný úsek sa v polovici januára predĺžil až za rieku Hornád k obci Haniska.
Definitívny ústup nemeckých vojsk z oblasti Dargovského priesmyku začal v noci zo 17. na 18. januára 1945 a bol dôsledkom nepriaznivo sa vyvíjajúcej situácie pre nemecký Wehrmacht na bojiskách v Poľsku a Maďarsku. Ustupovať začala nielen nemecká 254. pešia divízia na dargovskom bojisku, ale aj všetky ostatné nemecké a maďarské zväzky a útvary operujúce v priestore Košíc a na východnom Slovensku v rámci Armádnej skupiny Heinrici. Až 18. januára 1945 tak sovietska 318. horská strelecká divízia mohla vstúpiť do Košického Klečenova a ďalších obcí na západnej strane pohoria a pokračovať v prenasledovaní protivníka, ktorý ustupoval smerom na Košice a Prešov. Cez Košickú Belú a Obišovce smerovali jednotky nemeckej 254. pešej divízie na Margecany a odtiaľ údolím Hornádu cez Levoču a Spišskú Novú Ves na Poprad.
Prenasledujúc ustupujúceho protivníka, zvádzali divízie 3. horského streleckého zboru boje s jeho zadnými vojmi. Dňa 19. januára 1945 prenikli do severovýchodnej časti Košíc tri pluky 318. horskej streleckej divízie, postupujúce na Košice cez Košickú Novú Ves a Zdobu. Krátko predtým do mesta z juhu vstúpili dva pluky 237. streleckej divízie 18. armády, podporované tankami 5. gardovej tankovej brigády a mesto prakticky bez boja oslobodili.
7. Boje o Dargov – BILANCIA BOJOV
Viac ako šesť týždňov trvajúce boje o Dargovský priesmyk si vyžiadali značný počet obetí na životoch v radoch oboch bojujúcich strán ako aj civilného obyvateľstva. V Červenej armáde možno na základe dostupných archívnych prameňov a údajov o počte jej pochovaných a exhumovaných príslušníkov v poddargovských obciach odhadovať okolo 5000 padlých a zomrelých v zdravotníckych zariadeniach. Straty nemeckého Wehrmachtu možno na podklade počtu exhumovaných z obcí na západnej strane Slanských vrchov a údajov dostupných v databáze spoločnosti Volksbund Deutsche Kriegsgräberfürsorge odhadovať na 5 až 6 – násobne nižšie v porovnaní s Červenou armádou.
Už počas bojov boli padlí príslušníci Červenej armády pochovávaní v obciach na východnej strane pohoria alebo v samostatných a hromadných hroboch, ktoré sa nachádzali priamo v lesnom masíve Slanských vrchov. Najviac ich bolo pochovaných v katastroch obcí Bačkov, Dargov a v Sečovciach.
Vojská nemeckého Wehrmachtu pochovávali svojich mŕtvych zväčša v obciach na západnej strane pohoria. Najväčšie nemecké vojnové cintoríny sa nachádzali v Rozhanovciach a vo Svinici, kde boli zriadené aj nemecké zdravotnícke zariadenia (tzv. Hauptverbandsplatz). Väčší počet nemeckých vojakov bol pochovaný aj v Bidovciach a Košiciach.
Pochovávanie padlých, úzko spojené s návratom obyvateľov poddargovských obcí do svojich domovov, pokračovalo s pomocou miestneho obyvateľstva aj po prechode frontu. Množstvo hrobových miest a telesných pozostatkov však ostalo v zamínovaných priestoroch v lesnom masíve. Z tohto dôvodu závisel ich zber a exhumácia od pyrotechnickej asanácie. V jarných mesiacoch roka 1946 bola vykonaná centrálna exhumácia vojnových hrobov Červenej armády, kedy došlo k otvoreniu väčšiny hrobových miest a prevozu telesných pozostatkov na centrálne vojenské cintoríny v Michalovciach a Košiciach. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že hrobové miesta nachádzajúce sa v obciach na východnej strane pohoria, patrili do spádovej oblasti cintorína Červenej armády v Michalovciach, zatiaľ čo hroby nachádzajúce sa na západnej strane do spádovej oblasti cintorína Červenej armády v Košiciach. V roku 1953 prebehla ďalšia exhumácia vojnových hrobov, v rámci ktorej došlo aj k exhumácii niektorých hrobových miest nemeckého Wehrmachtu, a to k prepochovaniu telesných pozostatkov nemeckých vojakov pochovaných v kúpeľnom parku v Herľanoch a v kaštieľnom parku v Košiciach – Barci na miestne obecné cintoríny.
Exhumácia nemeckých vojnových hrobov a prevoz telesných pozostatkov pochovaných na spoločné nemecké vojenské cintoríny bola v uskutočnená v 90. rokoch 20. storočia, keď boli exhumované telesné pozostatky príslušníkov nemeckého Wehrmachtu z obcí na západnej strane Slanských vrchov ako aj z verejného cintorína v Košiciach, a prevezené na nemecký vojenský cintorín v Prešove, čiastočne aj na nemecké vojenské cintoríny v Humennom, Hunkovciach a Zborove.
Na nemeckom vojenskom cintoríne v Hunkovciach boli následne (od roku 2003) pochovávané aj náhodné nálezy telesných pozostatkov nemeckých vojakov, nájdených v Slanských vrchoch, a to do septembra roku 2012, odkedy sa pokračuje v ich pochovávaní na nemecký vojenský cintorín vo Važci. V rámci exhumačných prác sa však nepodarilo nájsť všetkých pochovaných, keďže viaceré nemecké hrobové miesta už boli zastavané civilnými hrobmi alebo budovami, prípadne sa predpokladané hroby vôbec nenašli. Mnohí z nemeckých padlých, ponechaní počas priebehu bojov v lesoch, boli v povojnových rokoch aj narýchlo zahrabaní miestnymi obyvateľmi v okopoch alebo jamách po vybuchnutej munícii, a miesto ich posledného odpočinku je neznáme. Mená týchto padlých pripomínajú len zápisy v pamätnej knihe nemeckého vojenského cintorína v Hunkovciach a na pamätných doskách nemeckých cintorínov v Prešove, Humennom a Zborove.