O mne

Vitajte na blogu Dargovský priesmyk!

Som viac ako dvadsaťročným fanúšikom histórie Dargovského priesmyku. Mám za sebou takmer šestnásťročnú vojenskú kariéru, ktorá je v podstate jedným z dôvodov, prečo sa časť môjho osudu skrížila s na prvý pohľad obyčajným horským priechodom. Srdce vojaka a zvedavá povaha ma na konci 90-tych rokov donútili zaobstarať si detektor kovov a ísť bližšie preskúmať zaujímavé miesto, o ktorom som počúval historky už od detstva.

Bol som prekvapený, koľko stôp v horskom masíve Dargovského priesmyku zanechala vojna…, nie…, neklamali, ani otec, ani švagor, ani neznámy dedo, ktorého som počas cesty autobusom započul rozprávať dargovské historky. Skutočne sa po lesoch povaľovali desiatky kilogramov hrdzavých pozostatkov vojenského materiálu a výzbroje. V rámci vojenskej kariéry som bol pomerne na dlhý čas odvelený na leteckú základňu Kuchyňa a Dargovský priesmyk som mal pomerne od ruky. V roku 2007 som sa po návrate do Košíc na nové miesto pôsobenia dal do partie s ľuďmi, ktorým dargovské bojisko rovnako učarovalo. Stal som sa členom klubu vojenskej histórie Gisela-Stellung.

Pomerne často sme chodili do terénu, objavovali nové miesta Dargovského bojiska. Myslím, že to bolo vtedy, keď sa niečo vo mne zlomilo a ja som sa začal zamýšľať aj nad osudom ľudí, ktorých kosti sa tak často beleli na povrchu a ani príroda im nedala spočinúť v zemi. Túto etapu však rezolútne odštartovala až zmena legislatívy, ktorá prakticky definitívne zamedzila cielené vyhľadávanie a zber vojenského materiálu. Od tamtoho okamihu som začal navštevovať archívy, čítať knihy, počúvať pamätníkov a na základe prosieb zo strany súrodencov, detí a vnúčat pátrať po padlých vojakoch. Do dnešných dní sa mi podarilo odkryť osudy niekoľkých desiatok príslušníkov Červenej armády, ktorí ostali naveky v našich lesoch, poliach, cintorínoch.