Boje o Dargovský priesmyk značne ovplyvnili aj život obyvateľstva poddargovských obcí. Evakuované obce Trnávka, Dargov, Bačkov a Kravany boli takmer úplne zničené. V mnohých prípadoch však obyvatelia prečkali prechod frontu poukrývaní v pivniciach domov. Iní si vybudovali drevozemné zruby v horskom masíve Slanských vrchov. Takto sa podarilo prežiť boje niekoľkým rodinám v údolí Kamenného jarku, Pecovho jarku a iných miestach v priľahlých lesoch. Po prechode frontu a návrate obyvateľstva zdieľalo provizórne zrekonštruované domy spoločne často aj niekoľko rodín. Okolie hlavnej cesty Sečovce – Košický Klečenov, ako aj časti lesného masívu, ostali pomerne dlho zamínované, v súvislosti s čím prišlo o život mnoho ľudí. Zvlášť nebezpečnou bola každá činnosť vykonávaná mimo lesných ciest. Obete z radov miestnych obyvateľov prinášal aj zber využiteľného materiálu v priestore bojiska. Pyrotechnická asanácia okolia priesmykovej cesty, prebiehajúca bezprostredne v povojnových rokoch, si taktiež vyžiadala niekoľko obetí z radov príslušníkov Československej armády. Plošné odmínovanie priestoru Dargovského priesmyku a okolia pokračovalo v etapách aj v ďalších povojnových dekádach a bolo jednotkami ČSĽA definitívne ukončené v roku 1966.
Na pozostatky po bojovej činnosti je možné v lesoch natrafiť aj v súčasnosti. Na vyžiadanie prebieha aj činnosť pyrotechnikov Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, ktorí sú pomerne často privolávaní k náhodným nálezom munície. Rovnako nezriedkavé sú aj prípady nálezov ľudských kostrových pozostatkov, ktoré sa na povrchu objavujú zväčša po vývratoch stromov na kalamitných plochách.
Obsah je priebežne dopĺňaný (autori: Martin Kurečko, Martin Greša)