Modest Jevgenievič Kovbasiuk
Dátum narodenia: 1925; Miesto narodenia: Obec Honoratka, Oratovský okres, Vinnická oblasť, Ukrajinská SSR; Povolaný do ČA: 02.1943 Oratovská okresná vojenská správa; Funkcia: Veliteľ guľometnej čaty / guľometná rota / 323. gardový horský strelecký pluk / 128. gardová horská strelecká divízia; Hodnosť: Gardový podporučík; Dátum smrti: 18.12.1944; Miesto smrti: Priestor východne od Holej hory (kóta 411); Prvotné miesto pochovania: Plukovný cintorín v ohrade kostola v obci Bačkov; Okolnosti smrti: “V boji o výšinu 411 severozápadne od obce Bačkov súdruh Kovbasiuk nehľadiac na silnú delostreleckú a mínometnú paľbu protivníka smelo postupoval vpred so svojou čatou, obsadil zákop protivníka a udržiaval ho do príchodu ďalších streleckých útvarov. Ťažko ranený súdruh Kovbasiuk pokračoval vo velení čate a umrel ako hrdina. Zasluhuje si Štátne vyznamenanie Rád Vlasteneckej vojny II. stupňa”; Vyznamenania: Rád Vlasteneckej vojny II. stupňa (posmrtne, 19.05.1945).
Gardový podporučík Kovbasiuk má v súčasnosti hrob na obecnom cintoríne v obci Bačkov (N 48.736728, E 021.630690). Vzhľadom na skutočnosť, že v katastri obce prebehla exhumácia vojnových hrobov v jarných mesiacoch 1946, keď boli telesné pozostatky sovietskych vojakov z viditeľne označených vojnových hrobov exhumované a prevezené na Ústredný cintorín Červenej armády v Michalovciach, možno hrob Kovbasiuka na obecnom cintoríne v Bačkove považovať len za symbolický.
Celkovo bolo v rozmedzí od 2.4.1946 do 6.5.1946 z obce Bačkov exhumovaných 1630 vojakov Červenej armády z čoho bolo len 283 identifikovaných! Ich pozostatky boli prevezené na Ústredný cintorín Červenej armády v Michalovciach (pod Hrádkom). Následne je doložená doplnková exhumácia (8.10.1953), kedy došlo k otvoreniu 4 jednotlivých a 1 spoločného hrobu a celkovo 10 neznámych vojakov Červenej armády bolo prevezených na Cintorín Červenej armády do Košíc.
Dôležité je tiež spomenúť, že vojnové hroby sa nachádzali roztrúsené po celom chotári Bačkova. Priamo v obci boli sovietski vojaci pochovaní v ohrade kostola, na obecnom cintoríne a na vojenskom cintoríne, ktorý exhumáciou v roku 1946 prakticky zanikol. Jeho existenciu však spoľahlivo dokladá dobový nákres.
Keďže sa exhumácie vojnových hrobov vykonávali prakticky na začiatku tzv. tlecej doby ľudských pozostatkov, boli tieto činnosti nepredstaviteľne ťažké, dobrovoľníci, ktorí exhumácie vykonávali, boli dotovaní alkoholom a cigaretami. Nebolo teda ničím výnimočným, že počas tejto činnosti dochádzalo k šarvátkam, kedy si podgurážení miestni občania vybavovali svoje nevyriešené susedské účty.
